Tu je pár hlavných dôvodov:
1, Náklady na výrobu. V prvom rade sú to pochopiteľne náklady na výrobu. Materiály a technolģie, ktoré používajú luxusné značky pri výrobe svojich produktov, sú zväčša kvalitnejšie, než tie, ktoré využívajú “fast-fashion“ producenti. Výrobcovia týchto značiek majú taktiež tendenciu ( čiastočne alebo úplne) vyrábať svoje produkty v Európe, kde je o poznanie drahšia pracovná sila, ako napríklad v Číne.
2, Limitované množstvá. Aby v nás tieto značky vytvorili pocit exkluzivity, vyrábajú obmedzené množstvá niektorých kolekcií. Namiesto 1000 tričiek z určitého modelu, vytvoria napríklad iba 100 pre celú Európu. Čím sa dostáváme znova k nákladom na výrobu. Tie klesajú nepriamo úmerne v závislosti od množstva vyrobených kusov daného oblečenia.
3, Výskum a talent. Výrobcovia “luxusnej módy“ strávia vývojom a dizajnovaním svojich produktov viac času. Istý módny návrhár, ktorý pracoval pre francúzsky módny dom Lanvin, prezradil, že jeho úlohou bolo vytvoriť od päť do šesť rôznych kúskov, z ktorých bol vybraný do produkcie iba jeden. Zatiaľ čo tieto značky strávia veľké množstvo času pri vytváraní nových a sviežich kolekcií, producenti z oblasti “fast-fashion“ ich často len okopírujú.
4, Marketing. Módne prehliadky sú finančne i časovo náročným prostriedkom, ako módne domy odprezentuvávajú nové kolekcie potenciálnym zákazníkom. Outfity, ktoré môžete vidieť na módnych prehliadkách, sa zvyčajne do produkcie ani nedostanú. Takisto fotky v printových magazínoch sú veľmi drahou položkou reklamy. Preto sa dostávajú do popredia nové formy reklamy, ktorých cena je (taktiež) zahrnutá pri cenotvorbe kúsku, ktorý na sebe nosíte.
Omnoho efektívnejším sa ukazuje byť marketing šírený sociálnymi sieťami a YouTube kanálmi. Sú to známe osobnosti, ako napríklad blogeri a YouTuberi, ktorí majú zásadný vplyv na rozhodovanie zákazníka, začo zarábajú nemalé sumy.
5, Stratégie značiek. V roku 2014 značka Burberry vydala stanovisko, že zvyšuje ceny svojich produktov, aby sa stala z pohľadu zákazníka exkluzívnejšou. Zjednodušene by sa dalo povedať, že táto značka sa úmyselne začala stavať do pozície ťažšie dosiahnuteľnej, a prišla tak „opäť úmyselne“ o menej majetných klientov. Zdá sa to byť nelogický krok ? Kto by chcel prísť o klientelu a zmenšiť svoju časť “koláča“/trhu/..? Nikto samozrejme. Paradoxne nejde len o množstvo klientov, pretože výrobcovia luxusnej módy nepredávajú iba kusy oblečenia, predávajú pocit výnimočnosti a spoločenský status. Ak napríklad nosíte topánky od PRADA, dávate svetu najavo, že si ich môžete dovoliť.
6, “Môžu si to dovoliť“. V tomto bode je to úplne jednoduché. Pokiaľ na to bude priestor na trhu, a množstvo milionárov vo svete bude rásť, budú aj ceny oblečenia exkluzívnych značiek stúpať. V ďalšom článku sa bližšie pozrieme niektoré z rebríčka najdrahších odevných firiem, ako napríklad Givenchy, Valentino, či Philipp Plein.